Za pól hodinu nastane Spln. Spln ktorými je osudom. Spln s ktorým nemôžem bojovať. Miloval som Spln, bola to vždy tichá a pokojná noc. Miloval som sa na neho pozerat celu vecnost. Ale teraz sa mi stal pohlad na neho prekliatim.
Za každým Splnom som slabý, nevládzem ani dýchať. Mám bojovať? Nemyslím si, moje sily nie sú na to stvorené. Okrem toho Spln za mňa rozhoduje za mňa a bez môjho vedomia. Nie je v mojej moci aby som nad ním vyhral.
Zabiť Spln? Ty nechápeš, ak zabijem Spln zabijem kus seba. Ja hovorím o Splne mesiaca, a ten sa predsa zabiť nedá. Spln nie je človek. Prečo sa ho teda bojím? Ľahká odpoveď riadi môj život.
Život bez hraníc, ale zároveň zahalený tajomstvom a krvou nevinných, niekedy sa dá povedať, že aj krutosťou prírody. Pýtaš sa na moje tajomstvo? Nechcem byť zlý, ale smejem sa ti. Myslíš si, že mi Spln dovoľuje? Nie musím mlčať. Spln nedovoľuje hovoriť.
Za desať minút je Spln. Odchádzam musím. Prečo? Stále to nechápeš? Spln ma volá. Nepočuješ jeho volanie? Nie, ale ja áno. Tak a toto je naša rozlúčka. Dnes, ani inokedy sa neuvidíme, teda aspoň dúfam. Prečo dúfam? Lebo budem slúžiť Splnu..
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára