V tejto izbe je môj osud. Môj osud, ktorý si mi určil pred mnohými rokmi. Kedy to vlastne bolo? To si už nepamätám, dni sa mi zmiešavajú do jedného dňa. Neviem kedy je začiatok a kedy koniec.
V tú noc keď si mi položil na plecia ťarchu. Tú ťarchu okolo našej rasy, nášho tajomstva, našej minulosti. Prečo ja? Prečo si mi to musel urobiť? Otázky sú teraz zbytočné, viem už mi nikto, niekto nepomôže. Jediné čo mi zostáva je.
Všetko strážiť. Nechce sa mi byť stále v tajnosti. A aj keď niekto ku mne príde musím ho zabiť. Aj keď mu nič nepoviem. Aj tak ho musím zabiť. Nechcem svedomie ma mučí. Je to ohavné, koľko ich bolo? Veľa, ten počet je neúprosný. Dúfala som, že budem žiť ako nemŕtvy a vyberať si svoj osud. To bol veľká omyl, namiesto toho.
Vôbec nespávam z tých všetkých smrtí čo som spôsobila. S tej krvi všade okolo mňa. Chcem zomrieť, ale každý môj pokus zlyhal. Teraz ťa prosím zabi ma, bez ľútosti, bez strachu. Nemaj zľutovanie, viem stvoril si ma, miluješ ma ako dcéru, ale zabi ma. Nie? Prečo? Ak to neurobíš, všetko vyzradím. Zabi ma. Zabi. Chcem zomrieť je to môj osud, vieš to ty, viem to ja. Vybrala som si ho a ty musíš splniť moje prianie. Musíš ma zbaviť tejto ťarchy. Preto ťa znova prosím ZABI MA.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára