Ešte predtým ako Josh odišiel ma jemne pobozkal na pery. Sedela som, teda ležala som na pohovke a snažila som sa vnímať film v televízii. Veľmi rýchlo som, však zaspala. Mala som sen s Joshom, neboli to sny ako predtým hrôzostrašné,, ale plné vášne, aj keď som mala z toho všetkého obavy. Nie len kvôli tomu, že som nevedela čo na to povie Ben a ostatní ale aj ako sa zatvári Chris, ak ma s ním náhodou uvidí. No aj tak som bola zo sna nadšená. Zobudila som sa na myknutie. Práve končil film, zase sa mi zatvárali oči, keď som počula, že začína nový film, no ostatok filmu som už nepočula ani nevidela.
„Jess?“
Spýtal sa ma niekto a položil mi na plece ruku. Otvorila som oči, myslela som si , že je to sen. No pred sebou som uvidela Bena. Vyľakala som sa.
„Prepáč, nechcel som,“ povedal Ben a pomohol mi vstať.
„Čo tu robíš?“
„Prišiel som sa ti poďakovať za ten včerajšok. Bol som tu skôr ale nebola si doma, tvoja matka mi povedal, že si išla von s Joshom. Si v poriadku?“
„Áno. Prečo by som nemala?“
„Veď vieš, že Joshovi neverí,“ povedal mi Ben.
„On nie je taký zlý, práve naopak je milý. Nechcem tým zase povedať, že súhlasím zo všetkým čo robí, ale keď nie je s tými zo školy, je naozaj fajn. Ja som zase počula, že si bol u neho.“
„Áno bol. Chcel som sa mu poďakovať, ale nič viac. Je to správne,“ povedal mi Ben.
„A bolo správne opustiť Josha? Počula som, že si sa ním bavil. Je to pravda?“
„Áno je to pravda.“
„A čo sa presne stalo?“
„To nie je dôležité a je to príbeh ešte predtým ako sme sa všetci narodili,“ povedal mi.
„Ja mám času dosť,“ povedala som späť.
„Nie som si istý, že ťa to bude zaujímať,“ povedal mi Ben.
„Neboj keby ma to nezaujímalo, tak sa ťa nepýtam.“
„Tak dobre, počúvaj,“ povedal a začal hovoriť, „v dedine sa hovorí o jednej dávnej povesti, niektorí si myslia, že je pravdivá, iní nie. No všetci sa pre istotu majú na pozore. Ide tu hlavne o Tomovho predka...“
„Myslíš toho, ktorý visí v škole?“
„Áno ten. Tak ňom sa povráva, že bol upír.“
„Čo že?“
„Počúvaj,“ pohrozil mi, „ no nebol taký aký si myslíš, teda myslím tým nebol ako vo filmoch, či už myslím na dobrých ako Blade alebo na zlých ako bol sám Dracula. Volali ho upírom preto, lebo nerástol a mal obrovskú silu a nehovoriac o jeho múdrosti. Niektorí si dokonca mysleli, že je na pól vlk, pretože jeho zmysly boli lepšie ako psačie. No ale to nikto nevie, na sto percent. Zamiloval sa do obyvateľky tohto mesta. Zhodou okolností, je to predok Josha. Hovorí sa, že ako upíro-vlkolako-človek nevieš milovať, alebo skôr nemôžeš. No, môžeme si tu všimnúť výnimku. Až neskôr zistil, že niečo na tom pravdy bude, pretože čím viac bol s Damienou, tým viac túžil po jej krvi. Nemôžeš to brať ako zločin. Ale aj ty keby si mala pri sebe misku plnej chutnej zmrzliny, tvojej obľúbenej tiež by si ju chcela ochutnať. No on sa snažil všetko zmeniť, zo začiatku sa jej vyhýbal. A ona bol deň za dňom smutnejšia. A on tiež nebol najšťastnejší a trpel. Snažil sa to napraviť aj keď nevedel presne ako. Až raz mu prišlo na um, jedno veľmi staré zaklínadlo, na rozdvojenie jeho sily. Chcel dať jednu svoju polovičku jej. Netušil čo sa môže stať. Ona ho milovala tak moc, že súhlasila s jej premenou. A tak sa jeden večer vybrali do lesa, presne o polnoci začal obrat a on jej dal svoju polovicu. Z lesa sa v tú noc ozývali rôzne zvuky, krik, plač, zavýjanie a vrčanie. Obyvatelia si mysleli, že sú obaja mŕtvy a do lesa na ich hľadanie bol moc bojazlivý. Neverili lesným duchom a tým čo v lese bývali. Báli sa a priznali si to. O mesiac, možno mesiac aj pól vyšla prvá z lesa Damiena – Joshová príbuzná – vyzerala inak, vyzerala vyčerpane a zničeno, no pritom vyzerala krásne. Matka sa jej hneď ujala, ktorá na nej spozorovala jazvy po zuboch, škrabancoch a iných veciach. No jazvy zmizli za pár dní . matka vedela, že ak Damienu prezradí zabijú ju, alebo ju budú loviť. Pretože ženy boli v tej dobe viac-menej utláčané. Určite poznáš dejepis. O ďalší mesiac z lesa vystúpil Tom – Tomov príbuzný- .....“
„Počkaj, stop!“ zastavila som Bena uprostred vety. Pozrel na mňa a čakal otázku, „veď si mi povedal, že Tomov strýko sem doviedol obyvateľov počas druhej svetovej vojny, ako to teda je?“
„No vieš, nie každému hovoríme, že našu dedinu dostal do povedomia upír alebo, že ho uctievame, je to dosť citlivé miesto,“ povedal Ben a chvíľku čakal.
Jasné do dáva zmysel, veď ani ja by som to každému nevytrúbila.
„No, to dáva zmysel,“ povedal som nakoniec.
„Keď Tom vyšiel z lesa bol na tom naozaj veľmi zle. Bol dobitý a dotrhaný, vyzeralo to tak, že ho napadlo veľké zviera. Obyvatelia mu pomohli do jeho domu a jedna stará žena sa o neho starala. Dlho sa nevedela či to vôbec prežije, ale nakoniec stará žena dobehla do dediny s tým, že Tom sa zázrakom vyliečil. Matka Damieny a Damiena vedeli, že to nie je zázrak ale prekliatie čoho uzdravilo. O niekoľko dní si obyvatelia Ideal Queen – to sa volali ešte predtým- si uvedomili, že mesto už nie je tým, čím bolo. Všade v meste bol cítiť smútok a nenávisť, ktorá pohlcovala lásku. A v tom si zase spomenuli na les a dvoch zaľúbencov. A teraz ich nikto nevídal spolu, keď sa stretli na ulici, ľudia počuli tiché vrčanie a ešte slabšie city medzi nimi. Matka vedela, že sa niečo deje a Tom sa cítil tiež zle. Nakoniec sa rozhodol, že sa odsťahuje, aspoň zatiaľ do kým nenávisť medzi ním a Damienou bude taká silná. Dúfal, že sa to zmierni keď od nej odíde. Vo svete si našiel nevestu. Bola prekrásna a volala sa Chloe, teda aspoň tak sa hovorí. A Damiena sa zase vydala a mala dve deti, čo Tom mal len jedno. Tom cítil, že sa niečo deje a vedel presne čo to je. Volal ho les, ktorý bol okolo Ideal Queen. A tak teda zobral manželku a dieťa a nasťahovali sa späť do Ideal Queen. Chloe sa tu páčilo, milovala to tu aj keď nevedela čo sa tu odohralo pred mnohými rokmi. Tomové dieťa a deti Damieny sa hneď skamarátili. No bol tu jeden problém Damiena bola ešte stále po tých rokoch ako zviera nedokázala prestať cítiť vášeň k Tomovi. Snažila sa Tomovi a jeho žene čo najviac vyhýbať, ale v tejto malej dedine to nie je také jednoduché. Keď sa rodilo Tomovi druhé dieťa Tom z neznámych príčin zomrel. A Chloe všetko zdedila. Damiena si myslela, že ona ho zabila a tak sa prišla pomstiť. Mala tušenie, že jej Tom všetko o sebe povedal a aj jeho slabú stránku. Jedného večera sa Damiena zmenila na vlka a prišla do jeho domu. V posteli našla ležať Chloe, Damiena bola veľmi tichá takže ju nepočula. Damiena v tú noc počula ako Chloe oplakáva Tomovu smrť a nevedela si to vysvetliť. Damiena odišla zase potichu z ich domu. Vrátila späť k deťom a rozlúčila sa s nimi. Deti nechápali čo sa deje. Ale mamu mali radi a tak ju bozkávali aj stískali, nechápali, že sa s nimi mama lúči. Potom vyšla z domu a rozbehla sa do lesa. Od vtedy o nej nikto nepočul, hovorí sa, že spadla z útesu a spadla do vody, tým nárazom zomrela. Iný si myslia, že ešte žije v našom meste.“
Ben dopovedal a napil sa malinovky, ktorá bola na stolíku. Všetko čo mi hovoril bolo také nezvyčajné, verila som, že niečo vyššie ako my je. Ale akurát na toto som nepomyslela. A čakala som na vysvetlenie ohľadom Josha, Stev a Toma. Čo oni môžu mať medzi sebou.
„Čo bolo ďalej? Prečo sa bojíš teda Josha?“
„Pretože sa ho bojím. Podľa všetkého sa bude meniť na vlkolaka, alebo na niečo podobné a som si istý, že Stev ma ochráni.“
„Počkať, prečo Stev?“
„Stev je prvorodená dcéra Tomovho predka, Tom je adoptovaný. Ale sú tu takí ktorí si myslia, že je ona vlk a Josh bude niečo také ako Tom.“
„Čo keď majú pravdu?“
„Tak to nemám dlhý život,“ povedal Ben bez starosti.
„Nerozumiem,“ povedala som Benovi.
„Keď sa Stev zmení a my bude pri nej. Bude viac zvieraťom ako človekom, prečo si myslíš, že Damiena vtedy bola tak dlho v lese? Lebo sa jej tam páčilo? Lebo mala chute, zvláštne chute a bála sa vrátiť do dediny.“
„NO asi troška chápem, ale stále si mi nevysvetlil, čo ty a Josh,“ dobiedzala som.
„Raz sme sa s Joshom vybrali na vyššiu horu. O ktorej sme si mysleli, že má cestu ktorá vedie do podsvetia. A Josh chcel za každú cenu zabrániť tomu, aby niekomu niečo spravil. A tak sme tam teda vliezli. Tá diera bola len sopka, ktorá bola hlboká, žiadne cesta do podsvetia. A tak sme sa s Joshom vybrali spať hore, keď sa nám odtrhli laná kvôli drsnému terénu. Padli sme späť do diery, a v tom sme zacítili, niečo iné ako len otras. Bolo to zemetrasenie v hlbokej diere toho cítiš, vidíš viac ako na povrchu. Je to hrôzostrašnejšie. Keď sa mi pod nohami prepadala pôda, Josh ma len tak-tak zachytil a postavil ma vedľa seba. Pod nami sa otvorila sopka, pod nami bola žeravá láva. Už nám nechýbalo veľa a skončili by sme v nej. Keď nám z hora niekto hodil lano. Ako prvý som vyšplhal ja, a Josh zostal dole. No po chvíľke vyliezol aj on. Keď zbadal, že nás zachránil Tom, vyskočil po ňom vrazil mu, a Tom skoro spadol do lávy. Vedľa som ho chytil aby tam nevkĺzol. Vtedy mi Josh povedal a toho budem citovať: Buď budeš so mnou a žiť, alebo s nimi a zomrieš. Ako vidíš vybral som si smrť,“ povedal Ben.
Čudné, prečo to Josh spravil? Aký mal k tomu dôvod?“
„Neviem, no Tom mi sľúbil, že to nikomu nepovie a my sme odišli domov. Josh vbehol do lesa.“
Chvíľku som rozmýšľala nad Joshom a potom som sa pozrela na Benov milý výraz v tvári.
„Ale máš ho ešte rád, však?“
„Jasné, že mám. Kto by ho nemal rád.“
„Dobre, donesiem ti niečo?“
„Nie ďakujem.“
„Dobre, tak chvíľku počkaj niečo ti donesiem,“ povedala som.
Snažila som sa pomaly postaviť, ale nohy ma vôbec neposlúchali. No nakoniec som vošla do kuchyne, zobrala keksy a vrátila som sa späť do obývacej miestnosti.
„Čo sa ti, zase, stalo?“
„To ta moja zvedavosť,“ povedala som, a pokračovala som, „ keby nebolo Josha tak sa asi utopím.“
A tým sem tento rozhovor ukončili a prešli sme na iný, teda sme mlčali lebo dávali dobrý film v televízii. V tom najlepšom prišli domov rodičia.
„Tak ja idem,“ povedal Ben a pomaly odchádzal.
„Tak ahoj,“ povedala som mu.
Mama bola taká milá, že ho sama išla odprevadiť. Ja som sa pomaly postavila a išla do svojej izby, keď ma zastavil otec.
„Jessica, čakaj,“ povedal mi otec.
„Áno.“
„Dnes sme boli v škole. Počuli sme, že pár deciek ide na výlet do hôr na také štyri dni. Prečo si sa nezapísala?“
„No pretože, neviem kde sú s učivom.“
„No sú popredu. Tak choď. Josh pre teba príde,“ povedal mi otec. Zarazilo ma, keď mi povedal, že Josh pre mňa príde. Myslela som si, že ho otec neznáša, za tú noc. Ešte pár minút som stála ako obarená, ale potom som sa rozhodla, že teda sa pôjdem zbaliť a jedno s druhým.
Konečne som dokrivkala pred svoju izbu. Pozrela som na rebrík a povedala som si, „ten rebrík ma raz zabije.“
Pomaly som zašľapávala hore rebríkom, keď tu zrazu sa mi zvrtla, zvrtnutá noha a ja som s rachotom treskla na zem. Ako prví pri mne boli mama s Benom. A neskôr otec. Chvíľku ma pozorovali ako ležím na zemi.
„Si v poriadku?“
„Myslím , že áno,“ povedala som mame na otázku.
„Pomôžem ti?“
„Nie. Mám taký pocit, že prespím dole. Na pohovke,“ povedala som.
No Ben mi aj tak pomohol dole schodmi a uložil ma na pohovku. Po chvíľke mi mama doniesla zbalené veci.
„Mami, ďakujem ti. Mohla by si mi z izby doniesť ešte čierny kufrík?“
„Jasné.“
Mama zmizla z obývačky ako víchor a už som ju aj počula ako schádza dolu schodmi. Do obývačky vkročila aj s čiernym kufríkom. Bola som si istá, že mama nevie čo v kufríku. Nikdy sa mi nehrabala vo veciach a nemala ani na to dôvod. Podala mi kufrík a stála nado mnou.
„Mmm... Mohla by si ma nechať samu?“
„Jasné,“ povedala mama a odišla do kuchyne.
Mama odišla a ja som teda v kľude otvorila kufrík. Kufrík už bol do cela vyrabovaný z posledných mojich návštev. No aj tak mi ešte trvalo kým som našla chladivú masť a hojivú masť na to silnejšie poranenie. Natrela som si obe mastičky na nohu. Robili mi dobre, noha tak nebolela. A ja som si myslela, že už bolesť necítim. Aká som len bola namyslená a pochabá. Keď som si konečne nohu obviazala ešte elastickým kufríkom, do obývačky vtrhla mama. A zo sebou doniesla aký si vývar. Neviem z čoho bol ale voňal veľmi pekne.
„namoč si do toho nohu. Zajtra bude v oveľa lepšom stave ako je teraz,“ povedala mama starostlivo.
Poslúchla som ju bez zbytočných hádok. Medzitým som rýchlo zavrela kufrík aby nebolo vidieť čo v ňom mám.
„Ďakujem.“
„Ten kufrík ti budeme musieť doplniť, „ povedala mama s úsmevom.
„Prosím?“
„Vedela som o tom. Veď mi to povedali baby z Californie, ešte som im pomáhala. A dokonca viem aj o tej guľke. Čo si, si akože vybrala sama?“ povedala mama so sladkým úsmevom.
Čudovala som sa nad jej pokojom. Ja byť ňou začnem stresovať, ona nie. Zdalo sa mi to veľmi zvláštne. Ešte chvíľku som vnímala čo mi mama hovorí, ale onedlho som zaspala. Aj túto noc som mala sny. No nie také ako každú noc. Tento sen bol do cela neškodný. Videla som veľa lásky. A pokoja v tejto dedine. Len Ben bol akýsi čudný, čo som nevedela nijako zdôvodniť. Ale bol stále môj malý braček. Ale ako inak som tomuto snu nepochopila.
„Jess, vstávaj,“ budil ma môj obľúbený hlas na svete.
„Josh? Čo tu robíš?“
„Prišiel som pre teba. Vaši ti nepovedali, že ideš s nami na tie hory?“
„Jasné. Zabudla som.“
„No tak vstávaj. Čo nohy?“
„Dá sa. Jedna je už celkom poriadku a tá druhá, tak tá je v takej menšej dlahe,“ povedala som Joshovi a postavila som.
Rýchlo som sa umyla a mama nabrala raňajky, teda hlavne Joshovi, ja som ráno nejedávala.
Mama nás za to zbalila ako na štyri mesiace na opustenom ostrove ako štyri dni na horách. Polovicu vecí sme sa pokúšali nechať u nás pred domom. Teda bol to môj nápad. No mama nás ešte dobehla a dnu mi hodila kufrík.
„Ďakujem,“ zakričala som von oknom.
Potom sme s Joshom opustili náš domom. Tešila som sa na výlet v novej škole. Prišli sme ku škole. A keď sme spolu vystúpili z auta, celá škola stíchla. Ben si nakoniec prišiel pre mňa a Chris si došla pre Josha.
„Jessica, čo to robíš?“ spýtala sa ma Molly, keď ma Ben priviedol k stolu.
„Jááá. Čo robím?“
„Bavíš sa sním,“ povedala Molly a ukázala na Josha.
Obzrela som sa v tej istej chvíli ako Josh. Videla som, že aj jemu Chris dohovára.
„Odchod,“ zakričal profesor Guley.
Konečne, pomyslela som si. Ešte chvíľku keby mi mala Molly dohovárať tak jej asi jednu vrazím. Od mojich piatich rokov ma nikto takto nezkosil ako ona mňa. Ako neposlušné decko, ktoré sa nevie o seba postarať.
V strede sme sedeli my, teda ja a Ben, Molly a Kacey a nakoniec sedeli Stev a Tom. Úplne vzadu, teda v päťke sedeli Josh, Chris, ešte jedna baba a dvaja neznámi chalani, ktorých som samozrejme ja nepoznala. Cesta sa z pohodlnej nenáročnej zmenila, na nepohodlnú. To mi je teda výlet.
„Kedy budeme na mieste?“
„Neviem, asi o takých dvadsať minút, prečo?“
„Pretože ma z tohto natrásania bolí zadok,“ povedala som Benovi.
„Aha, no je to zaujímavý dôvod,“ povedal Ben a otočil sa za Tomom a Stev. Aj keď sa v autobuse šírila dobra nálada, mne nebolo dobre a veselo ako ostatným. Všetko je to následok, mojej prehnanej detskej radosti z toho, že môžem ísť s Joshom na spoločný výlet. No nenapadlo ma, že tu budú aj ostatní.
„Jessica, Jessica,“ hovorila na mňa Kelly.
„Čo je Kell?“
„Ako ti je?“
„Dobre, prečo sa pýtaš?“
„Chcem sa ti ospravedlniť za nás. Za mňa, Molly a aj Bena. Nevieme si stále zvyknúť, že sa bavíš s ním,“ povedala a ukázala na Josha, ale tento krát som sa dozadu nepozrela. Ani náhodou. Nemala som chuť vidieť to ako sa on zabáva a ja tu trčím bez neho.
„To je v poriadku Kell. Ja Vás chápem.“
„Ale ja sa ti chcem aj tak ospravedlniť, prepáč. Naozaj nám to prepáč,“ povedala a bolo jej to naozaj ľúto.
„Je to v poriadku,“ povedala som znova, „ ale teraz ak by ti to nevadilo, rada by som si pospala, mala som naozaj včera zlý deň,“ dokončila som svoju vetu.
„Jasné, jasné Jessica. Nebudem ťa vyrušovať,“ povedala.
Cesta sa vliekla a ja som si konečne mohla na uši nasadiť sluchátka od mp3-ky. Započúvala som sa do hudby a oči sa mi zatvárali. Ani neviem kedy, ale zaspala som.
Budil ma môj zamatový hlas, ktorý som tak milovala.
„Jess, Jess, sme na mieste vstávaj,“ hovoril tichý a jemný hlas.
No o chvíľku bolo počuť už len Bena.
„Jessica sme na mieste,“ povedal citlivo a jemne.
„Ďakujem Ben,“ povedala som, keď som si pretrela oči.
Všetci sem vystúpili z autobusu a zoskupili sme sa pri vchodových dverách.
„Ste rozdelení do skupiniek?“ pýtala sa pani Moleová.
„Jasné,“ odpovedal Joshov kamarát.
Ako inak, ja som bola s Benom, Steve, Tomom, Kelly, a Molly. Vybehli sme do izby s balkónom, bol to vlastne apartmán. Dokopy tam bolo sedem postelí, ale nikto si neprišiel po tú zvyšnú. Asi nikomu nechýbala. Ben, Kelly a Molly si svoje posteli dali čo najbližšie k radiátoru. A Tom so Stev si postele spojili, aby tak vznikla manželská. Ako jediná som si dala posteľ k oknu a balkónu, aby som večer mohla pozerať na hviezdy a mesiac.
„Čo to robíš?“
„Neznášam spať ďaleko od mesiaca a hviezd, musím ich mať blízko pri sebe. Milujem nočnú oblohu,“ povedala som im.
Pozerali na mňa ako na najväčšieho šialenca na svete, ale nevadilo mi to.
„Ale večer ti bude zima,“ povedala mi Molly.
„Nevadí, radšej mi povedzte čo budeme robiť teraz aby sme sa zabavili,“ povedala som im.
„No buď pôjdeme do herne hrať nejaké hry, alebo von. No to sa musíme vypýtať.“
„Ok, tak poďme do tej herne. Aspoň Vás uvidím v akcii,“ povedala som im.
Zišli sme dole do herne. Bolo tam všetko na čo ste si len mohli zmyslieť, no my sme sa museli akurát pri tom najnebezpečnejšom športe. A to biliarde. Vždy som sa bála chytiť do ruky tágo a buchnúť s ním do biliardovej gule. A teraz ma presviedčali aby som hrala. Ja?
„Počujte to nie je dobrý nápad. Ja vám ublížim,“ povedala som vystrašene, keď mi Tom vrazil do ruky tágo so slovami, že som na rade.
„Neboj sa, naučíš sa to veľmi rýchlo. Ty si šikovná,“ povedal Tom
„Áno moja šikovnosť nemá konca,“ povedala som sarkasticky.
Kelly sa začala smiať a Ben ma pristrčil k stolu. V živote som nehrala biliard, a nemala som chuť s tým začínať. Prvá rana sa mi podarila a hneď som dala guľu do diery.
„Supeeeer,“ potešila som sa a zvýskla som.
„Je s nami,“ povedala Molly.
Hrali sme pomaly bez prestávky. A viedli sme o dve gule. Ja, Molly a Kelly sme boli spolu proti Stev, Benovi, a Tomovi. Ben a Tom nakoniec skonštatovali, že urobili chybu, že mi dovolili hrať. Nechápala som prečo, doplo mi to až vtedy keď sme nad nimi už tretí alebo štvrtý krát vyhrali.
„A že to nevieš,“ ozval sa Ben.
„No neviem. To je náhoda. Buďte radšej radi, že som vám neublížila buď s tágom alebo s guľou.“
„To by bolo v pohode,“ povedala Stev a usmiala sa. Začínali sme hrať asi piatu alebo šiestu hru. Keď do herni vstúpil Josh so svojou bandou.
„No super,“ pomyslela som si.
„Jessica si na rade,“ povedal Ben, keď som sa dlhšiu chvíľu pozerala jedným smerom.
„Oh, prepáčte zamyslela som sa,“ povedala som im.
„To je v poriadku.“
Stále som počula Christianin divý smiech a čudné šepkanie, čo sa mi nepáčilo. Práve som, vrážala do bielej gule, keď Chris zakričala tak silno, že sme sa všetci zľakli, teda okrem nej a jej kamarátky. Mňa akurát, tak zradila noha. Ako som nadskočila od strachu, pod tiahou sa mi noha podlomila a ja som hlavou padla na biliardový stôl a potom na zem. Všetci priskočili ku mne a pozerali na mňa ako na výklad, alebo niečo podobné. Niektorí hovorili o tom, že zomriem. Iní nevedeli čo sa to presne stalo. Po chvíľke som započula známy hlas pani Moleovej.
„Uhnite z cesty,“ kričala.
Na jej hlas sa vytvoril koridor.
„Jessica Brownová,“ povedal Ben.
Pani Moleová ma ešte nepoznala, teda nie tak aby mohla vedieť, že som úplne v poriadku. Ben a profesorka mi pomohli vstať.
„Ben dajme ju do auta, ideme do nemocnice.“
„Do žiadnej nemocnice nejdem, na to môžete zabudnúť,“ povedala som jej.
Môj drsný a rázny hlas prekvapil aj mňa. Ostatní v herni sa stíšili aby počuli čo mi odpovie pani Moleová.
„Ty o tom nerozhoduješ,“ povedala pani Moleová.
„Ale áno. Len si prečítajte tento odkaz,“ povedala som jej a podala jej ešte starý odkaz pre učitelia fyziky, keď sme sa vybrali do lesa. Bolo to tuším na Floride odvtedy ho stále nosím zo sebou. Dala mi ho mama pre istotu keby som skončila zase niekde skočila.
„Pani Moleová ja sa o ňu postarám. Môj otec pracuje v našej nemocnici. Tak to snáď zvládnem,“ povedal a ponúkol sa Josh.
„Dobre Josh,“ povedala.
„Ben prosím ťa. Pomôžem mi je dostať do izby?“ spýtal sa Josh Bena.
Ben prikývol a pomaly ma niesli do hornej izby a za nami išla Kelly, Molly, Chris, Stev a pravdaže Tom a ostatní, ktorí boli s Joshom. Po ceste hore ma Josh vypočúval ako vraha.
„Nie je ti zle?“
„Nie.“
„Točí sa ti hlava, alebo ťa len bolí?“
„Len ma to bolí, ale strašne.“
„Vidíš dobre? Myslím tým, že ti nevidíš dvojmo, alebo nemáš rozmazané pred očami?“
„Nie oči mám v poriadku,“ povedala som mu.
Vošli sme do izby. Ben otvoril dvere a my sme sa nasáčkovali dnu.
„Kde je?“ spýtal sa Josh okamžite ako ma posadil na posteľ.
„Pod posteľou,“ povedala som mu.
„Odkiaľ si mala ten lístok?“
„Ako to myslíš? Od mamy predsa,“ povedala som.
„Netrep. Tvoja mama ti nič nedala, veď som bol pre teba,“ povedal mi.
„Dobre mám ho od mamy, ale nedostala som ho dnes ale asi tak pred dvomi rokmi, kedy začali moje šikovné náhody,“ povedala som mu, „no a od vtedy ho nosím vždy zo sebou. Pre takéto príležitosti,“ povedala som si.
Medzitým Josh našiel v taške Definic, musel mi vyčistiť ranu kvôli na lakovanému drevu.
„Josh, mňa to bolí. Zbláznil si sa?“
„Nie, ale ty máš byť v nemocnici. Ja nie som lekár už som ti to povedal prvý večer čo si bolo tu,“ pripomenul mi streľbu.
No, ostatní nevedeli o čo sa jedná a celkom ich zaujalo odkiaľ sa poznáme.
„Dobre, ale vieš čo si myslím o nemocniciach, ale ak to nechceš urobiť môžeš ísť, ja si to spravím sama,“ povedala som a chcela som sa postaviť z posteli.
„Len sa upokoj divo žienka. Ja nehovorím, že to nespravím ale bojím sa, že ti môžem ublížiť,“ povedal.
„Ja ti verím. Viem, že nedovolíš aby sa mi niečo stalo. Ale naozaj to bolí. Hrozne to bolí. Ide mi rozpučiť hlavu. Josh? Ja nevidím,“ zakričala som v panike.
Mykalo som zo sebou ako strhaná.
„Ben prosím ťa chyť ju,“ to bola posledná veta čo som počula s Joshových úst.
Zobudila som sa na neznesiteľnú bolesť hlavy. Poobzerala som sa dookola. Zdalo sa, že ma nakoniec neodviezli do nemocnice. Na stolíku vedľa seba som videla tabletky proti bolesti a v koši bola injekčná striekačka, ktorá obsahovala morfium.
„Musela som teda poriadne vyvádzať.“
„To teda áno,“ povedal Ben, keď vkročil do mojej izby, „ bál som sa keď si začala kričať, že nevidíš alebo keď si Joshovi povedala, že necítiš nohy a ani ruky. Báli sme sa všetci,“ dopovedala to s takou bolesťou, až ma to bolelo.
Som pitomá, takto vyvádzať. Som blbá.
„Prepáč som v poriadku. Cítim sa skvelo, len ma ešte hlava trochu bolí,“ povedala som mu.
„Chceš tabletku, a môžeš mi vysvetliť odkiaľ Josh toho veľa vie?“
„Ako to myslíš?“
„Vedel o tom čiernom kufríku, a aj o tom, že neznášaš nemocnice a veľa iných vecí. Napríklad keď ti pichol morfium začali si plakať, potom smiať. A on si z toho nič nerobil nechápem to,“ povedal Ben.
Pod návalom otázok a rozmýšľania nad rozumným vysvetlením ma rozbolievala hlava, ešte viac.
„Ben budeme to riešiť neskôr, radšej mi povedz koľko je hodín?“ spýtala som sa ho.
„Bude večera,“ povedal.
„To som teda dlho nespala,“ povedala som si.
„Jessica ale ty si bola mimo vyše troch dní, predĺžili sme výlet, pretože sme nevedeli či s tebou môžeme hýbať. Rodičom sme povedali, že sme ešte niečo nestihli zariadiť a tak priplatili ešte peniaze na ostatok týždňa,“ povedal Ben.
Z toho všetkého mi prišlo zle, potom som sa znova obzerala po izbe. Uvedomila som si, že je tu len jedna posteľ. A moja izba je tmavá.
„Prečo je tu taká tma?“
„To je jedno, ale ty.....“ povedal Ben a Josh prerušil jeho vetu.
„Aby si tvoje oči zvykli. Bál som sa, že budeš visieť slabo,“ povedal a vošiel do izby.
„A kde spia oni?“ spýtala som sa Josha a ukázala som na Bena.
„Nech ti to povie sám,“ povedal mi Josh.
„Je tu ešte jeden apartmán, je vyššie. Je tam tiež teplo. Nechceli sme ťa vysťahovať. No ani sme nevedeli vydržať v chemikálnom prostredí. Nechali sme tu poslednú posteľ, lebo nám bola zbytočná,“ povedal Ben.
„Ben mohol by si nás nechať?“ spýtal sa ho Josh.
„Jasné, ale Jessica daj si pozor,“
„Dobre Ben, neboj sa,“ odpovedala som mu.
Namiesto toho do izby vkročila Chris. Josh sa otočil a pozrel jej do očí. No ona sa nezastavila a podišla k nemu.
„Chris povedal som, že chcem byť s Jessicou sám.“
„Ale..“
„Choď preč,“ povedal na záver.
Chris vybehla zo izby a potom zabuchla dvermi. Mne sa to v hlave ozývalo ešte pár minút, mám taký pocit, že sa mi aj oči zatriasli ako šejk.
„Si v poriadku?“ spýtal sa Josh a pristúpil k mojej posteli.
„Jasné, len chvíľku počkaj. Inak nemusel si ju vyhodiť,“ povedala som a zahľadela som sa. Chvíľku som uvažovala a povedala „vlastne musel.“
Josh si sadol na stoličku vedľa mojej posteli a chytil mi ruku. Usmial sa a ja som cítila, že mu na mne záleží. Bol to nádherný pocit. No jeho úsmev rýchlo zmizol.
„Čo sa deje?“
„Mali by sme sa porozprávať.“
„O čom?“
„O nás. Mali by sme sa prestať stretávať. A tým myslím úplne. Nemali by sme chodiť spolu von.“
Zrazu všetko zmizlo, bolesť hlavy som necítila, energia ma pomaly opúšťala.
„Prečo? Čo sa deje?“
„Vždy keď som na blízku sa ti niečo stane. Prvý krát keď sme sa stretli postrelili ťa, druhýkrát keď sme boli spolu skoro si si polámala nohy, a keď som včera prišiel do hracej miestnosti si narazila hlavou do stola. Mali by sme to skončiť. Viem, že sa to zdá ako pitomý nápad ale musí to byť.“
Pozerala som na Josha a ten smutne pozeral na perinu, ktorá ma prikrývala. Nevedela som reagovať.
„Ty si sa so mnou zahrával aby si mi ublížil?“
„Jess. Nehovor blbosti. Záleží mi na tebe, ale nemôžeme byť spolu.“
„Ale ja si aj bez toho budem ubližovať. Myslím tým, že nechtiac, nie z vlastnej vôle.“
„Jess. Prepáč ale nejde to.“
Josh sa postavil a odišiel bez slova z mojej izby. Oči som mala podliate slzami. Zavrela som oči a na uši som si dala mp3-ku. Pozerala som von oknom a rozmýšľala či je ďaleko náš domov. Nechcela som ísť domov, alebo utiecť kvôli tomu, že ma opustil ale potrebovala som rozmýšľať na niečo iné. Zrazu ma niekto chytil za rameno.
„Preboha,“ zľakla som sa, „ čo tu robíš?“
„Ja sa ti chcem ospravedlniť. Keby som nevykríkla nič sa ti nestane. Toto som naozaj nechcela.“
„To je v poriadku.“
„Ja ti chcem ešte niečo povedať. Všimla som si, že máš rada Josha a ja vtedy na telesnej som klamala. Naozaj sme len kamaráti.“
„Chris sme ďaleko od našej dediny?“
„Išla by si po modrej značke, to by malo trvať asi tak dvadsať minút. Prečo sa pýtaš? Veď domov ideme až o 4 dni.“
„Ja viem. To je len zvedavosť.“
„Musím ísť.“
Chris odišla. Začala som tam kde ma vyrušila Chris. Čo teda znamená, pozerala som von oknom na ušiach so slúchadlami. Stále som pozerala na obzor a v hlave sa mi opakovali Joshové slová nemali by sme sa už ďalej stretávať, tieto slová ma boleli viac ako bolesť hlavy.
Postavila som sa z postele. Bolo okolo dvanástej v noci. Spať som nemohla. Stále som mala pred očami Joshovú tvár. Otvorila som balkónové dvere, do vnútra priletel chladný vietor. Vietor mi vliezol do vlasov a hral sa s nimi ako len chcel. Vyšla som na balkón a pozerala na mesiac. Bolo to krásne. Mesiac bol v tom najúžasnejšom splne aký som kedy videla. Mesiac bol bordový, okolo mesiaca na nočnej oblohe bol milión hviezd. Chladný vzduch mi rozvíril moje myšlienky a unavil ma. Vrátila som sa späť do postele a balkón som nechala otvorený.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára