12. kapitola Záchrana "ECLISSI"

Pomaly som otvorila oči. Už som nebola v lese. Bola som doma. Vo svojej voňavej izbe. Sadla som si a poobzerala sa dookola. Nemohla som tomu uveriť, ako som sa sem mohla dostať? Tomas sedel na stoličke a spal.
"Tomas? Tomas?"
Tomas otvoril opatrne oči. A usmial sa.
"Si v poriadku? Čo to stváraš?"
"Prepáč. Ja ......"
"Chcela si vedieť či tvoj otec nič nepovie, však?"
"Áno. Bála som..."
"A čo si zistila?"
"Mala som pravdu. Nič nepovie."
"No tak to je skvele," potešil sa Tomas, "Ale teraz si oddýchni. Si vyčerpaná."
Poslúchla som. Ľahla som si do posteli a okamžite som zaspala.




Zobudila som sa na prudký, ale tlmený smiech. Otvorila som oči. Bola som doma.
Dúfam, že to nebude jeden z tých Real Dreams.
Postavila som sa a zišla som dole. Odkiaľ sa smiech niesol.
Vstúpila som do obývačky.
"Jess," pozdravil ma Ben.
"Ben? Čo tu robíš?"
Poskočila som a objala som ho. Bola som taká rada, že je tu. Konečne je pri mne. Môj adoptovaným brat. Ktorý ma jediný karhal keď som niečo vyviedla. Jediný ktorý ma chápal.
"Už sa nehneváš?"
"Nie. Nehnevám. Josh mi to všetko vysvetlil."
"Chýbal si mi. Strašne. Som rada, že si tu."
"Aj ty si mi chýbala."
Pozrela som mu do očí. Mal ich veselé a šibalské, také ako si ich pamätám. Ešte pred mojou zmenou. A predtým, ako odišiel z môjho života na neurčito. A všetko kvôli tým truhliciam.
Jeho ohničky v očiach stále veselo horeli. Jeho pleť, jeho tvár mi pripadal, ako zamat, krásna a jemná.
"Ako sa máš?"
Spýtala som sa, keď som ho konečne pustila.
"mám sa dobre. Staral som sa o Stev a aj Toma. Počas prázdnin aj počas maturít. No Stevin stav sa zhoršil."
"Ako to?"
"Potrebuje Toma. Potrebuje ho ako vzduch. Neviem jej pomôcť. Stretnúť sa s ním nemôže. Inak by ho zabila. Ona si to uvedomuje. A vie to aj Tom. Aj on ju chce. Ale ako?"
"takže aj Tom je na tom zle?"
"Ako sa to vezme. Potrebuje Stev ale dokáže sa krotiť. Pohľad na jej fotky mu nič nerobia. Za to Stev, keď videla Tomove fotky. No mala si vidieť tú mimoriadne bezchybnú premenu," skomentoval Ben.
"Ako im pomôžeme?"
Šomrala som si pre seba.
"Je to asi veľmi zlé, však?"
"Áno veľmi. Som zvedaví koľko to obaja vydržia."
"Prečo?"
"Pretože pred dvoma dňami Stev prišla k Tomovi."
"Stalo sa niečo?"
Spýtala som sa so strachom v hlase.
"Ani nie. Premenila sa, zaprskala a ušla. Tom ma poslal ju hľadať. Chcel ísť sám. Ale .. no nedopadlo by to dobre. Stev sa prestáva kontrolovať. Našiel som ju neďaleko nemocnice.. ležala bezchybne na zemi."
"Bola nahá?!"
"Nahá?"
"Áno, veď keď sa vráti do svojej podoby je nahá."
"Nie, ležala tam ako vlk."
"To je zaujímavé."
"Dobre, ale teraz to nechajme tak. Teraz je tu už celkom v poriadku. Za to o tebe som počul, že si došla na dno svojich schopností, ako sa ti to podarilo?"
"Ani neviem. Mám pocit, že som to nebola ja. Ale no nie som si istá."
"Chýba mi tvoja nemotornosť," povedal a pohladkal ma po tvári.
Tomas medzitým odišiel za Mercy. Niečo sa medzi nimi dialo a on mi nechcel povedať čo. Ale snáď sa zdôverí niekedy inokedy.
"Aj mne. Občas. Život bol vtedy jednoduchší."
"To máš pravdu."
Sklopila som oči. A rozmýšľala som nad svojím doterajším životom. Potom som pozrela na Bena a aj on ma smutný výraz.
"Ben, čo sa deje?"
"Rozmýšľam nad domovom, rodinou."
"Kedy si bol naposledy doma?"
"Fuh, tak to bolo dávno. Veľmi dávno."
"A vaši ťa nehľadali?"
"Ani nie. Všetko som im vysvetlil v rámci možností."
"Pochopili to?"
"Samozrejme. Niekdy si myslím, že naši rodičia sú fakticky suprový. Ale iba niekedy."
"Hovor mi niečo," zamrmlala som.
"Ako to myslíš?"
"Môj otec ..... hm... on o mne vie."
"Vie o tebe?"
"Hej. A zobral to príliš dobre. Nechápem to."
"Možno nie je taký akosi myslíš," povedal Ben pokojne.
"A ako to myslíš ty?"
Spýtala som sa dosť zmätene.
"ktovie čo skrývajú oni."
"Určite nie toto," a ukázala som na seba.
Ben to okamžite pochopil a objal ma. Aj keď mal bolestivý pohľad, upokojil ma.
"Jessy, ty si úžasný človek. Teba to moc nezasiahlo. Buď kľudná."
"Ale ja neviem. Pozri sa na Stev a Toma? Ak im nepomôžem."
"Buď pokojná."
znova ma napomenul.
"Keď oni.."
"Viem, trpia. Ale tak nemôžme im pomôcť."
chudáci, ako im mám pomôcť? Stev Toma neznesie, iba vôňu. Ale ako náhle ho uvidí zabije ho. Videla som to v sne. Aj keď ten sen. No, bol čudný. Takže ten sem zaťahovať nebudem. Ale ako im pomôžem. Tom je kľudný a potrebuje Stev. A Stev ak neuvidí Toma, bude ho chcieť tiež . To znamená, ak......
Moje myšlienky sa dostávali na jednu vlnu.
"Mám to," povedala som Benovi.
"Čo?"
V tom momente Benovi zazvonil mobil. A on ho zdvihol. Pochopila som, že to bol Tom.
"Tom? Potrebuješ niečo?"
"Prečo? Ako to? Tom nie, prosím."
"TO....," zdvihla som oči a pozrela na utrápenú tvár Bena.
"Deje sa niečo?"
"Tom a Stev ...... idú sa stretnúť."
"Ideme."
Plaguy Queen bola zase zahalená nudou, a ja som mala v úmysle, aby aj tak zostala. Ako prvého som zacítila Toma.
"Ben, mám plán. Počúvaj."
Benovi som v rýchlosti vysvetlila o čo mi ide. A on to celkom chápal. A súhlasil s tým.
Vybrala som sa oproti Tomovi a Ben oproti Stev. Nechcem, aby ma videla. V mojom sne išla akurát po mne. V našom dome to už bude iné.
"Čau tom?" zakričala som a pribehla som k nemu s úsmevom.
Tom ma objal a tiež pozdravil . Tváril sa čudne. Ale zatiaľ nič nehovoril.
"Jessica? Čo tu robíš?"
"Musím s tebou hovoriť."
"Chceš mi zabrániť ku stretnutie so Stev?"
"Nie. Práve naopak."
Toma som chytila za ruku a potiahla ho. Odviedla som ho ku mne domov. Priviedla som ho do pivnici, kde bola chladná kamenná izba.
"Čo tu robíme?"
"Len si sadni. A čakaj."
Zobrala som zo stalo tmavú šatku a vybehla som hore. Počula som Benov hlas, takže som vedela že ide aj Stev. Tomovi som verila viac ako Stev. A Ben mi to dnes potvrdil. Tom sa vedel ovládať, Stev nie.
"Sme tu," zakričal Ben.
Vybehla som hore.
"Nabudúce nekrič, prosím."
"Hups, prepáč."
"Stev," usmiala som sa.
"Jessica," povedal s úsmevom aj Stev.
No ani ja, ani ona sme sa k sebe moc nepribližovali. Čo ak by zaútočila, a ja ešte neviem či som dostatočne oddýchnutá, ešte by ma rozdelila na dve.
"Teraz musíš niečo pre seba spraviť."
"A čo to také bude?"
"Ben, zaviaž jej oči."
"Ben, neopováž," zavrčala Stev a dala sa do útočnej pózy.
Bena to však nezastavilo, "Stev upokoj sa. Nechceme ti ublížiť."
Stev sa narovnala a pozrela na Bena, ktorý stál s úsmevom pri nej. Benovi by neublížila nikdy. Mala ho rada. Mňa by mohla zabiť.
"Stev, chcem ti vysvetliť, že je to pre tvoje dobre. Aspoň myslí."
"Počkaj," zastavil ma Ben, " Nič jej nehovor. Proste sa upokoj, uvoľni sa. A buď v kľude. Keď ucítiš známy parfum, tak si len užívaj. Ale šatku si nedávaj dole. Dobre?"
"Pokúsim sa,"povedal Stev.
Stev sme zaviedli do pivnice.
"Čo to tu tak páchne? My sme v pivnici?"
"Ehr ... áno."
"Stoj?" povedal Stev a zastavila pred dverami kde bol Tom.
"Deje sa niečo?"
"Bojím sa," povedala.
"Neboj sa. Ben bude na blízku."
Ben medzitým schmatol Stev za ruku a vopchal ju dnu. Potom sem obaja pozreli na seba.
"Choď," povedal Ben.
"Kam?"
"Preč, ak sa niečo stane. Stev pôjde po tebe. Takže choď preč," povedal Ben.
"Nenechám ťa tu samého."
"Mne neublíži."
"Si si istý?"
"Áno choď."
Jeho smutný výraz ma dorazil. Sklopila som oči a vyšla z pivnice. No z domu som neodišla. Pošmietala som sa po poschodí a čakala.


Prešlo niekoľko hodín a z pivnice sa nič neozývalo. Moja zvedavosť ma donútila spraviť niečo na jedenie a zísť dole za Benom.
"Ben?"
"Jessy? Čo tu robíš?"
"Doniesla som ti jedlo."
"Ďakujem."
"Ako to vypadá?"
"Dobre, ešte stále.. no veď vieš."
"Tak dlho? Ako je to možné? Ako to, že vládzu?"
"Nie sú normálni," povedal s úsmevom.
Prikývla som. A tým som stíchla.
"Dobre tak ja idem."
"Dobre choď."
Vybehla som z domu. Slzy v očiach ma štípali. Hrozne. V hlave mi výrilo množstvo spomienok. Spomienok na mňa a Josha. Hlavne na náš prvý sex, ktorý vôbec nebol ako som si predstavovala. A teraz keď viem , že to môže byť iné. Fuhh, je to hrozné. Pocit, ktorý nenávidím, pocit viny. Josha som nevidela minimálne tri-štyri dni, a to len preto lebo som zase prehnane reagovala. Čo to so mnou v poslednom čase je? Prečo sa tak čudne správam? Tom a Stev sa nenávidia, či milujú na smrť. Nevime. Ale majú lepší sex, ako ja a Josh. Prečo? Prečo nemôžem mať niečo pekné? Dúfam, že už čoskoro skončia. Už by mohli. Sakra. Ale veď mňa to napadlo, nemala by som chcieť aby skončili. Možno im to naozaj prinesie záchranu. A možno nie? Chcem tu mať Josha. Ten vždy vie čo robiť.
Po líci mi zase stekala slza. A celé telo mi tŕplo. Bola som šťastná a zároveň som trpela kvôli Joshovi. Prečo som to zase tak pokašľala. Som hrozná. Ľahla som si na mólo a pozerala na zatiahnutú oblohu. Čoskoro bude snežiť. Celkom sa na to teším. Som zvedavá, ako bude Plaguy Queen vypadať zasnežené. Bude krásne. Nádherné.
"Môžem sa pridať?"
Pri tomto hlase som vyskočila na nohy.
"Josh? Prepáč," povedala som a zase som si sadla na mólo. Ďalšia slza spadla do jazera a neviditeľne rozhmýrila vodu.
"Neplač. Je to v poriadku."
"Nie je. Cítim sa hrozne."
"Upokoj sa. Je to aj moja vina."
"No neviem."
Josh si sadol ku mne a jemne ma pobozkal. Bozk som mu opätovala.
"Ozaj kde je Tomas?"
"Prečo?"
"Bol som u Teba doma. A nikto tam nebol."
"Tomas ide domov od Mercy, asi. A je tam Ben aj so Stev a Tomom."
"U Mercy?"
"Nie doma."
"Čože?"
"Áno. Dali sme ich do kopy. Myslím tým sexuálne. Túžili po sebe. Možno to takto prejde."
"Jessica musíme ísť k Vám domov."
"Prečo?"
"Pri ich sexe uniká prekliatie. Kedy začali?"
"Na obed."
"Sú spolu vyše deviatich hodín."
"Hej."
Obaja sme sa rozbehli domov. Boli sme tam ani nie za sekundu. Vybehla som na verandu a dvere sa rozleteli. Stál v nich Tomas.
"Čo robíš doma?"
"Poď," potiahol ma.
Priviedol ma do pivnice. Tom a Stev stáli nehybne a obaja pozerali dole. Stev mala zase svoje jemné črty tváre späť, a Tom mal zase nevýrazný pohľad.
"Kde je Ben?"
Spýtala som sa keď som si uvedomila, že Bena nie je. Ustúpili a ja som pozrela na zem.- na zemi v kŕčoch ležal Ben. Triasol sa a trhal zo sebou každých päť minút.
"Čo mu je?"
"Je to v ňom," povedal Josh.
Podlomili sa mi kolená a spadla som na zem. Po tvári sa mi kotúľalo množstvo sĺz, ktoré patrili Benovi.
"Odveďte Jessy," zašomral Ben.
V jeho hlase som pocítila bolesť,ktorú držal v sebe.
Čo som to spravila? Zabíjam si brata. Som vrah. Som .......
Nedokázala som hovoriť a ani myslieť len som ticho kľačala na chladnej zemi. Nemo som hľadela na pokrútené telo svojho brata.
Odrazu som na sebe pocítila dvoje páry rúk, ktoré ma odnášali preč od môjho brata. Chcela som im povedať, nech ma pustia ale bolesť ktorú som cítila bola hrozná. Nekonečná. Nechali ma na pohovke. Moje srdce spomaľovala na minimum. Započúvala som sa do toho zvuku. Pomalé bytie srdca ma ukludňovalo.
Buch ..... buch ......buch ..... buch ....buch.......
opakujúci zvuk narušilo iné búchanie, ktoré bolo oveľa rýchlejšie a hlasnejšie.
Buch , buch, buch, buch, buch .....
Stále dookola. Práve ho niesli na poschodie. Zastali presne nado mnou, teda presne pod mojou izbou. Ale srdce som počul akoby ležal rovno pri mne. Rozrušovalo ma to. Josh si sadol ku mne.
"Jessica."
:Josh? Bude v poriadku?"
"Samozrejme."
"Klameš. Jeho srdce bije ako splašené."
"Počuješ jeho srdce?"
"Samozrejme."
"Hlasno?"
"Akoby bolo pri mne."
Josh ma zobral na ruku a bežal so mnou preč. Zastavil sa až pri okraji Plaguy Queen. Položil ma na zem a ja som okamžite spadla. Mala som rozklepané kolená. Pomohol mi na nohy a ja som sa vedľa držala na nich.
"Ešte ho počuješ?"
Započúvala som sa, "áno."
"Hlasno?"
"Tak ako doma."
"Čo ak Ben zomrie?"
"Nezomrie."
"Ako to vieš?"
"Pretože sa premieňa."
"Premieňa? A na čo?"
"To naozaj neviem."
"Tak ako vieš, že nezomiera?"
"Pán Vševedko, však?"
"Ani nie. Pomohol mi Tomas."
"Tomas?"
Spýtala som sa zmätene. Čo stým má spoločné Tomas?
"Mám taký pocit, že tiež má dar. Od Stev a Toma. A samozrejme aj teba."
Vypleštila som oči. Čože? Tomas?
"Ako to? Zdá sa, že Stev a Tom sa až tak úplne nezbavili svojho prekliatia. Aj im zostali schopnosti. A Ben a Tomas sa priživili. Ben dostal poriadnu šupu, ale Tomas nie, ten dostal malú. Teda okrem toho, že je tvoj Vševedko,!" povedala usmial sa, " má aj schopnosť. Žiaľ takže neviem akú."
Zmätene som pozerala na Josha.
"Vševedko? Čo tým myslíš?"
"zdá sa, že Tomas je tu hlavne nato, aby ti pomáhal."
"Josh si mimo... ja ťa vôbec nechápem."
cítila som ako mi v srdci prúdi hnev.
"Jessic, upokoj sa. Čo to s tebou je?"
"Neviem. Z ničoho nič sa bojím, potom mám strach. Neviem čo sa so mnou deje."
Ani ja a ani Josh sme neprehovorili.
"Josh," povedal som kľudne, "kedy som bola v Californii?"
"Asi tak pred dvoma mesiacmi. Prečo?"
"To už je tak dávno? Nie, to nie je možné."
"Došli ste domov, mesiac ste boli doma a Vaši odišli."
"Absolútne si to nepamätám."
"A maturitu si pamätáš?"
"Skočila."
"A ples?"
"Mali sme ples?"
"Jessic, čo sa to s tebou deje?"
"Neviem."
"Tak preto si takáto?"
"Aká?"
"Smutná. Nepamätáš si, že si Stev aj Tomovi sľúbila záchranu, a dala si im ju. Teraz môžu odísť ak už neodišli."